Používanie AI môže spôsobovať závislosť, tvrdí štúdia renomovanej univerzity

Spoločnosť OpenAI, prevádzkovateľ umelej inteligencie ChatGPT, spolu s Massachusettským technologickým inštitútom (MIT) zverejnili dve štúdie zaoberajúce sa psychologickými vplyvmi interakcie s umelou inteligenciou.

Ako primárny autor práce Ako AI a ľudské správanie formuje psychosociálne účinky používania četbotov, je uvedený tím z MIT, kým štúdiu Prieskum afektívneho používania a emočnej pohody na ChatGPT viedla skupina z OpenAI.

Automatická analýza pomocou AI aj anonymné dotazníky

OpenAI využili automatické vyhodnotenie troch miliónov rozhovorov s ChatGPT pomocou špeciálneho jazykového modelu v kombinácii s 4076 anonymnými dotazníkmi na klasifikáciu psychologického stavu. Približne 40-percentný podiel pritom predstavovali intenzívni používatelia služieb AI.

Hodnotili aj hlasové konverzácie 6 000 najväčších používateľov pokročilého hlasového modelu počas troch mesiacov. Analyzovali iba interakcie v angličtine.

Ďalšiu sadu dát už využívali obidve štúdie. Získali ich od 981 dobrovoľníkov, u ktorých sledovali aktivitu ich interakcií s četbotom ChatGPT a zároveň vypĺňali dotazníky, ktoré merali rôzne psychologické parametre.

Dobrovoľníci počas 28-dňového obdobia komunikovali s ChatGPT textom aj hlasom. Vzniklo tak celkovo 31 857 konverzácií, ktorých obsah tiež analyzovali. Za účasť na experimente ich motivovali stodolárovou odmenou.

Okrem textových interakcií sledovali účastníkov experimentu aj počas hlasovej konverzácie. Zámerne využívali dva rôzne „hlasy“. Jeden z nich bol neutrálny, kým druhý využíval expresívnejšiu intonáciu aj obsah. Hlasy prideľovali dobrovoľníkom náhodne.

Skúmali osamelosť aj problematické používanie AI

Automatická analýza pomocou špeciálne natrénovaného modelu umelej inteligencie hľadala v konverzáciách známky osamelosti, zraniteľnosti či problematického používania četbotov. Tam patrili nutkavé či „nezdravé“ interakcie.

Sledovali tiež sebaúctu vyjadrenú pochybnosťami o sebahodnote aj rozhovory indikujúce potenciál závislosti.

Doplňujúca klasifikácia vyhľadávala známky afektu aj vzťahového naviazania sa na AI, ukazovalo to napríklad oslovovanie četbota menami domácich miláčikov.

Účastníci experimentu sa sebahodnotili

Dobrovoľní účastníci experimentu mali priemerný vek tesne pod 40 rokov, podľa pohlaví ich rozdelili prakticky rovnomerne. V priemere interagovali s ChatGPT 5,32 minút denne, medzi subjektmi však existovali výrazné rozdiely. Minimálny priemerný čas interakcie bol iba 1,01 minúty, kým najintenzívnejší používateľ komunikoval s četbotom v priemere 27,65 minút denne.    

Vypĺňané dotazníky sledovali podobné kritéria ako pri automatickom hodnotení, každý z dobrovoľníkov si sám vyhodnotil svoj emocionálny stav.

Osamelosť sledovala nielen subjektívne pocity osamelosti, ale aj emócie sociálnej izolácie. Socializácia hodnotila „reálnu“ spoločenskú interakciu účastníka s rodinou a priateľmi.

Emocionálna závislosť sa zameriavala na emocionálne utrpenie v neprítomnosti četbota aj účastníkovo vnímanie jeho potreby. Problematické využívanie sledovalo nadmerné a nutkavé používanie digitálnych zariadení a technológií s následkami na fyzickú, mentálnu a spoločenskú pohodu.  

Intenzívne používanie AI môže spôsobovať závislosť

Namerané údaje z „dotazníkového“ prieskumu po spracovaní naozaj ukazujú, že zvýšená doba komunikácie s umelou inteligenciou spôsobuje pokles „pozitívnych“ osobnostných charakteristík, ako schopnosť udržiavať zdravé medziľudské vzťahy mimo online komunít (Socialization with People).

Na druhej strane, tie „negatívne“ psychologické vlastnosti, kam patrí osamelosť (Loneliness), emočná závislosť od umelej inteligencie (Emotional Dependence on AI) a problematické používanie AI četbotov (Problematic Use of AI Chatbots) rastú.

Zaujímavým zistením je skutočnosť, že najväčší vplyv majú konverzácie s AI vedené neutrálnym hlasom. Textové správy a komunikácia s „angažovaným“ hlasom neovplyvňovali výsledok až tak výrazne.

Efekt nie je výrazný

Vplyv tohto javu však netreba preceňovať. Hoci grafy vyzerajú na prvý pohľad impresívne, ak si všimneme zvislú os, vidíme, že nezačína od nuly a nekončí na maxime. Jednotlivé psychologické parametre pritom hodnotili na škále od nuly alebo jednotky, po štvorku prípadne päťku.

Grafy teda ukazujú, že zmena konkrétneho parametra medzi používateľmi, ktorí s AI četbotom komunikujú minimálne, a tými, ktorí ho využívajú intenzívne, nie je až taká výrazná.

Napríklad rozdiel v problematickom používaní četbotov medzi ich slabými a intenzívnymi používateľmi predstavuje len približne jednotku.

Problém sa týka relatívne málo používateľov

Dáta z automatického anonymného prieskumu hodnoteného modelmi umelej inteligencie ukazujú, že pri drvivej väčšine skúmaných konverzácií sa príslušné kritérium „neaktivovalo“ a teda daný používateľ konkrétnym problémom, napríklad závislosťou od používania AI, netrpí.      

Veľa grafov má výrazné „koleno“, teda sa problém objavuje len pri relatívne málo používateľoch AI četbotov.

Týka sa to aj tých kritérií, ktoré indikujú potenciálnu závislosť od AI. Napríklad ide o „tieseň z nedostupnosti“ (Distress from Unavailability) pričom „strach zo závislosti“ (Fear of Addiction) takéto správanie ukazuje veľmi výrazne.       

Korelácia nie je kauzalita

Hoci dáta ukazujú, že vzťah medzi používaním AI modelov a závislosťou od nich existuje, výsledky sa nedajú hodnotiť priamočiaro.

V prvom rade treba zdôrazniť skutočnosť, že namerané údaje možno indikujú len typ osobnosti konkrétneho experimentálneho subjektu, ktorý existoval už dávno predtým, ako užívateľ začal s AI komunikovať.

Nedá sa vylúčiť záver, že určité osobnostné charakteristiky ľudí ich predurčujú k tomu, aby sa od používania AI stali závislými a takýto vzťah nevznikol preto, že s AI četbotom začali komunikovať.

Na potvrdenie jednoznačného príčinného vzťahu medzi vznikom závislostí od AI a využívaním umelej inteligencie bude potrebný ďalší výskum.